Ľudskosť, úprimnosť a jednoduchosť nadovšetko

Autor: Frederik Krucovčin | 3.4.2016 o 0:00 | (upravené 3.4.2016 o 0:44) Karma článku: 2,01 | Prečítané:  389x

21. storočie by sa dalo nazvať všeliako. Vo veľa veciach ľudstvo pokročilo míľovými krokmi (najmä čo sa týka techniky), ktoré by si človek narodený v 20. storočí, niekedy nevedel ani len predstaviť. 

Žiaľ, aj keď čo sa týka techniky, v ktorej sme sa tak veľmi posunuli, mám pocit, že na jej úkor sa vytratilo niečo ľudské. Niečo, čo robí ľudí ľuďmi ako takými.

Áno, vieme sa dojať na videách, kde človek nezištne pomôže tomu druhému, ale dnes je to už skôr vo videách, rozprávkach, avšak v reálnom svete sa to úprimne niekde stráca. Nevravím však, že celé ľudstvo je skazené a že sa nenájdu ľudia, ktorí to myslia vážne, to určite nie. Je milióny ľudí, ktorí sú v týchto veciach „iní“. Sú to drobnosti, ktoré dennodenne môžeme vykonať, avšak si to nejako v tom rýchlom slede ani nejako neuvedomujeme. Čo nás určite nezabije a môže pomôcť, môže byť jeden milý úsmev, pomocná ruka, kúpiť bezdomovcovi (ktorý si to zaslúži) pár rožkov so šunkou, darovanie krvi, adoptovanie psíka (každý si zaslúži druhú šancu) a mnoho maličkostí, ktoré môžeme vykonať , aj keď nemáme na účte tisícky eur.

Žiaľ je pravdou, že aj toto sa naučili ľudia zneužívať, určite ste sa už aj Vy stretli s tým, že ak ste niekomu pomohli, tak Vás daný človek častejšie vyhľadával a časom to (možno) aj začal zneužívať. Na to si však tiež musíme dávať pozor a občas je dosť ťažké sa týmto veciam osobne brániť.

Taktiež viem, že každý by mal ísť osobne príkladom. Robíme to však naozaj úprimne a zo srdca?

Problém vidím skôr niekde inde. Veľa krát mám pocit (a osobne si myslím, že nie somsám), že sa na úkor stále vyvijajúcej sa techniky (ktorá by nám mala šetriť čas, energiu a peniaze) presne týchto spomenutých vecí, stráca ľudskosť. Ľudskosť, ktorá by nás (ako ľudí) mala definovať. Na úkor facebooku sa ľudia niekde zabudli rozprávať niekde medzi sebou v reálnom svete. Na úkor mobilov sme zabudli, aké je čaro napísaného listu. Na úkor filmu, sme zabudli aké je prečítať si knihu a popritom zapojiť našu fantáziu, ale najmä na úkor úprimnosti sme sa naučili nosiť masky.

Žiaľ, maloktorý človek je už dnes v každej jednej situácii naozaj úprimný (bez masky). Naučili sme sa nosiť masky ako by to bola súčasť nás samých. Nosíme masky v škole, práci, ale aj v osobnom živote. Ak nám niekto, úprimne povie svoj názor, tak sa na neho nahneváme, miesto toho, aby sme sa snažili pochopiť, čo nám ten daný človek chce povedať. Urazíme sa a čakáme nato, kedy sa nám ospravedlní. Vytratila sa tá jednoduchosť, keď človek niečo povie, tak to tak aj myslí. Rozprávame v hádankách, ktoré ostávajú častokrát nepochopené.

Osobne sa mi veľakrát stalo, že ak som niekomu povedal svoj úprimný názor, tak sa buď urazil, nejakým spôsobom na mňa slovne zaútočil, prestal sa so mnou rozprávať  a rôzne iné varianty. Avšak musím poďakovať zato, že ešte stále existujú ľudia, ktorí si moje vety zoberú k srdcu a berú ich tak ako sú – jednoducho, úprimne a ľudsky, aby sme sa vedeli o toho druhého naozaj zaujímať, prípadne kľudne aj objať, ak vidíme, že to naozaj potrebuje. Pretože verím, že stále existujú ľudia, ktorí ostali ľuďmi. 

 

Zdroj obrázku:

http://thumbs.dreamstime.com/z/humanity-hands-important-aspects-life-35158613.jpg

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?