Keď je bežná cesta domov iná

Začne sa bežná debata, že či idem zo školy atď. Som si myslel, že ok trošku pokecáme a potom si kus pospím a ona si dá napr. sluchatká a začne počúvať hudbu ako ostatné dievčatá. Namiesto toho, sme sa tak zakecali, že som len tak kukol na mobil a vidím že už hodinu cestujeme. Nebolo to len také rozprávanie o blbostiach, ale témy, ktoré zaujímali mňa aj ju.

Verím na veľa vecí a tiež verím, že nič nie je náhoda. Aj to, že si sadla ako posledná a to presne ku mne v plnom autobuse asi tiež nebola náhoda.

Taktiež mám občas pocit, že s niekým rozprávate, ale nevedie to k nikomu. Oki, je mi jasné, že občas sa len ten druhý potrebuje vyrozprávať, ale keď ja mám počúvať príbeh, ktorý sa týka ľudí, ktorých vôbec nepoznám a toten s tou a s tým a tak a tam toto robil, tak toto ja maximálne nemusím. Cením ľudí, ktorí rozprávajú a rozprávajú zmyselne, chápete sa a daný rozhovor Vás niekam možno aj posunie alebo odkryje nejaký nový zmyselný pohľad na vec.

Občas fakt spoznáte človeka s ktorým si fakt ako keby padnete do oka a viete sa rozprávať tak, ako by ste sa poznali už roky, pritom ste ho spoznali práve v ten deň a nič o ňom neviete. Ja som tiež čakal, že dnes bude zase cesta domov bežná, avšak, a som za to rád, dnes bola cesta domov iná.